Jeden z najkrajších výhľadov na Florenciu, zo záhrad Boboli:
Teraz opisujem len svoje osobné pocity, nehovorím za Ivu. Ale Florencia bola pre mňa studená sprcha, až na to, že bola horúca.
Mala 40 stupňov presne vtedy, keď sme sa s nákladom 20 kíl štverali na pravé poludnie do kopca k nášmu ubytovaniu.
A o nič menej chlácholivé nebolo pre unavenú, turistikou zničenú dušu, ani prvé ponorenie sa do záplavy turistov v uličkách historického mestského centra.
Zasa len horúca, spotená záplava.
Na malú chvíľku prišiel osviežujúci moment. Keď sa pred nami z ničoho nič zjavil obrovský, mohutný, do výšky a šírky sa rozbiehajúci chrám Santa Maria dei Fiore.
Prepychovo vyzdobený tam len tak stál, akoby nič. Vyzeral, že sa na hlavné námestie ani nezmestí. Odrážalo sa od neho večerné slnko. Z nejakého zvláštneho dôvodu k nemu z priľahlých uličiek námestia dočiahol vietor, a dočiahol aj na nás. Rozfúkal nám vlasy. Harmonikár na rohu hral dačo zo soundtracku k Amélii z Montmartru. Viem, úplne netrafil mesto, ale aj tak to bola dokonalá chvíľa.
A potom znova. Mravenčenie turistov, teplo, hluk, uhýbanie sa autám.
Najprv musím povedať, že Florencia je nádherná. Nád-her-ná. Vizuálne dokonalá. Každým pohľadom sa dá zachytiť kúsok umenia, luxusu, na každom kroku je socha alebo palác.
Lenže.
Florencia, ktorú som si vysnívala ako miesto plné krásy, s idylickou atmosférou, dýchajúce umením, veľmi toskánske a veľmi prívetivé, tu nie je.
Florencia je nádherné turistické mesto. A my sme do nej vpadli na vrchole turistickej sezóny.
Rady k pamiatkam, otváracie hodiny, vstupné, tlačenka v uliciach, stánky a obchody s identickým tovarom úplne na každom kroku, to je presne to, čo nemusím.
A teraz sa ma skúsení cestovatelia, ktorí už majú za sebou všelijaké metropoly, spýtajú, že z ktorej jahody som spadla a či som sa pri tom veľmi narazila, lebo tak to chodí vo všetkých veľkých mestách.
A ja to aj viem. Ale aj tak som si myslela, že Florencia bude iná... Menej komerčná, viac otvorená ľuďom, viac romantická.
Nuž, nie je.
Tak je načase sa s tým zmieriť, využiť pár posledných dní, ktoré nám v Toskánsku ostávajú a potom sa už len tešiť na šúľance so strúhankou, lebo na tie sa už veľmi, veľmi teším.
Sklamane, ale s nádejou
B.
