Alebo jeden deň v Sansepolcre, keď sme hľadali pizzu...
Bol práve pondelok 22. júna a práve sme raňajkovali asvanarovské müsli so smotanou, keď za nami prišla Jule so slovami "Čo by ste povedali na deň voľna dnes?".
Povedali sme áno a zároveň sme si povedali, že nebudeme sedieť doma na gauči, respektíve v tipi na posteli, keďže žiadny dom a gauč nemáme. A tak nás Jule zobrala do mestečka Sansepolcro, aby sme ho preskúmali.
V Sanse, ako sme si ho podomácky nazvali, sme hneď zamierili do kaviarne, kde sme si chceli dať kávu a zmrzlinu a užiť si la dolce vitu. Zmrzlinu ale nemali, tak sme si užili aspoň la dolce kávu.
Mestečko je malilinké, ale pekné. Veľa domov sa volá "palazzo".
No, ale nie o tom som chcela. Keďže sme mali celý deň pred sebou, povedali sme si "Poďme teda v tom Taliansku konečne na pizzu." Lenže... Bol v tom háčik.
Zvyšok príbehu je vo videu, tu už slová na papieri nestačia :) Video je miestami v nitránčine, ale hádam všetcia porozumejú.
Pozdravujem vás vrúcne :-*
Pozdravujem vás vrúcne :-*
B.
Update: Pizzeriu sme nakoniec našli aj v tomto zaspatom meste :)) Dali sme si jednu Margheritu a dva poháre vína. A potom zmrzlinu. A všetko bolo zasa super. Aha:
