Toskánsky denník: Treti tyzden v AsvaNare z mojho pohladu

Treti tyzden v Asvanare zacal uplne peckovo! jeden kurz skoncil v sobotu a dalsi mal prist az v stredu. Vravim paraaaada, leharo a.k.a. lazo, plazo ako vravi titul debutoveho albumu Marosa Kramara. Cely vikend sme tu boli takmer same a nedelu sme tu boli naozaj same. Bolo to sveta zit.

Sutmosili sme sa po ranci, sem tam sme sa pomojkali s konkami a varili sme. Ano, pripravovali sme jedlo pre nas a nasich kamaratov (ak tu nejaki boli...ktori tu boli, okrem teda uz spominanej nedele.) Vacsinou nasa priprava jedla spocinala v ohriati zbytkov s tyzdna, pripadne pripravenia nejakeho salatu. Nedelu vecer sme ale museli pripravit naozajske jedlo. Hovorim Bo, slahnime cestoviny do vody a ja zohrejem paradajkovy pretlak a ochutim ho, nastruham syr, parmedžáno, a ako chorvati vravia dakujem, voalá, vecera by bola na svete. Bo ma vsak presvedcila aby sme sa v Talansku nepustali do cestovin, lebo sme v krajine milovnikov cestovin. Dobre teda, tak pripravime palacinky. Celozrnne. Boli velmi dobre ale nestretlo sa to s prilisnym ohlasom, lebo vsetci boli, ze hééé? palacinky na veceru?? tak to Edwin premenoval na tortily a hotovo. K nim sme pripravili nejake fillingy a vsetci boli stastni. Paradajkovy pretlak, ktory som chcela premenit na omacku, som ale stale potajomky prepasovala ku kazdemu hrncu a chcela som ho do nieco pridat. Bo mi vsecko zakazala. Nakoniec sa mi to predsalen podarilo a paradajkovy pretlak som vliala do cestovin, ktore este zostali z piatka. Moja misia bola splnena. Nehehe :)

Pondelok sa este niesol vo velmi prijemnej atmosfere pomaleho chystania. Utorok bol velmi narocny, ale vsetko sme zvladli a pripravili a este sme aj sli do dediny na zmrzku. A potom to prislo. Taku ciernavu na oblohe som uz davno nevidela. Rutilo sa to k nam velkou rychlostou a potom to prislo. Mega burka. O siedmej vecer. Prorokovala som jej na zaklade mojich skusenosti s prirodou a prirodnymi javmi pol hodinu. Prsalo celu noc. Nie, neprsalo, lialo. Vsetky, vsetky teepee boli mokre a premocene. Ktoby to bol povedal ze do stanu, ktory ma navrchu dieru moze prsat.

Blizsie info o burke uz Bo popisala v predchadzajucom prispevku, ja len dodam, ze to bola hrozna sranda a fakt sme sa cely vecer presmiali. A to som povodne myslela, ze budeme plakat. :)

To co nasledovalo dalsi den ani nemusim opisovat. Jeden velky, velikansky chaos. Streda. Den ked zacina kurz. Zeny prichadzaju. My pobehujeme. Vsetci su nervozni. No proste šovka jak ma byt.
V kazdom pripade sme to zvladli a kurz trval len styri a pol dna. Mega narocnych takmer 5 dni, kedze sme na vsetko boli len 3. Ale vsetko dobre dopadlo. :)

Napriek vsetkemu chaosu sa nam tu ale zije dobre, vela sa smejeme a ked vyjde slnko maju aj vsetci dobru naladu :D.

Pustame sa do nasho posledneho kompletneho tyzdna a potom, priatelia, ideme na 4 dni do Pisy, k moru, a na 6 dni do Florencie!!! juchuuuu, neviem sa dockat :)

Pozdravujem Vas a nedelu sa mi hadam podari uploadnut posledny pohlad na posledny tyzden.

Bo a Morgana