Na fotke Iva s koňmi:
1. Žiaden mejkap
Ani neviem ako, zistila som, že prešiel týždeň a nemali sme na sebe ani kúsok mejkapu. Ani maskaru, ani rúže, dokonca ani balzam na pery, bez ktorého som bežne ani nevyšla z domu, som tu takmer vôbec nepoužila. Moje pery fungujú aj bez Labella. Keby mi to niekto chcel tvrdiť predtým, neverila by som mu.
Mejkap tu netreba, žiadna žena ho tu nenosí, a tak sa cítim úplne prirodzene bez neho. Je to fajn pocit.
Ja bez mejkapu, ale aspoň s instagramovým filtrom:
2. Minimálne ranné prípravy
Ráno asi okolo ôsmej nám zvoní budík a my vstaneme hneď. No dobre, nie hneď, ešte ho predtým 15 minút posúvame, ale potom vstaneme hneď...
Prípravy na deň nám trvajú dokopy ďalších 15 minút. Oblečieme si, čo máme čisté a keďže vieme, že to bude po celom dni určite špinavé a spotené, tak to veľmi neriešime (aspoň ja, nie som si istá, či to Iva rieši. Spýtam sa). Keď sme chodili do práce, prípravy nám trvali aspoň hodinu. Tu si netreba fénovať vlasy, sú suché za pol hodiny. Ráno je potom o dosť jednoduchšie.
3. Vegetariánstvo
Väčšinou nás čaká na raňajky domáci chlieb s džemom, medom, maslom a tak. Alebo studené müsli s ovocím z čerstvo nasekaných vločiek z ovsa s vyšľahanou smotanou. Alebo domáca nutella. Keďže sú majitelia vegetariáni, tak nepijú mlieko a z mliečnych výrobkov jedia len syry, maslo a smotanu. Mlieko je ryžové a sójové. Na ranči je v jedálnom lístku najmä zelenina, zeleninové polievky, obilniny, strukoviny, cestoviny, raz týždenne pizza z reštaurácie v Pieve Santo Stefano. Aj táto strava je jednou z veľkých zmien, na ktoré sme si okamžite zvykli. Myslím, že už pri prvom jedle.
Pije sa tu len čistá voda, čaj a dvakrát sme mali k večeri také nejaké slabšie pivo. Obyvatelia ranča obľubujú dosť silnú, čiernu kávu. Ale tiež nie všetci. Napríklad takú Jule som ani raz nevidela s kávou, žije veľmi zdravo a má podľa mňa naozaj nepochopiteľne veľmi veľa energie. Stále sa usmieva. Vstáva prvá a od rána každú minútu pracuje, ani sa nezastaví.
Povestné müsli s ovocím a s vyšľahanou smotanou. Úplne podľa dnešného trendu "raw":
4. Neustály pohyb
Keďže ranč je rozľahlý, sme neustále v pohybe. Ráno ideme pešo z domu do kuchyne, ideme z kuchyne do "stodoly" po niečo, ideme do lesíka, kde stoja stany "tipi". Chodíme, chodíme, chodíme... Ale aj keď treba prenášať kopec vecí, stále niekam ísť, je to príjemné. Stačí sa pozrieť na zelené kopce, kone naokolo, modrú oblohu, trávu pod nohami. A kráča sa o dosť lepšie.
5. Pozeranie na oblohu
To je sama o sebe veľká zmena. Aspoň pre mňa. Chcela by som si spomenúť, kedy som si naposledy ľahla do trávy len tak a pozerala sa na oblaky. Neviem, nepamátám si.
Dnes sme po obede umyli riady a kuchyňu a ľahli sme si na zem pod strom. Každý deň ideme naspäť do domu asi až po zotmení. Nie je tu osvetlenie, kráčame potme, nad nami sú hviezdy ako jediné svetlo na cestu. Odkedy trávim skoro celé dni vonku, mám pocit, že to dokážem trošku viac oceniť. Oblohu. Aspoň trošku viac než predtým.
6. Rôznorodí ľudia, ktorí prichádzajú a odchádzajú
Ranč je miesto, kam prichádzajú ľudia, ktorí sú radi v prírode, majú radi kone a osobný rozvoj, keďže ranč je určený aj ako miesto na semináre. Títo ľudia sú rôznorodí, prichádzajú a odchádzajú, či už sú to návštevníci kurzov alebo priatelia majiteľov ranča. Doteraz mali títo ľudia vždy niečo spoločné: boli priateľskí, veľmi usmievaví a milí. Na ranči sú ľudia k sebe akýsi otvorenejší a tolerantnejší. A málokedy sa zdržia dlho, ale aj na to sme si už zvykli.
7. Prítomnosť
V jednom dni tu stihneme toľko úloh a činností, deň je je zrazu taký dlhý. Po chvíli mi došlo, že nemá vôbec žiadny význam venovať sa veciam, ktoré neviem alebo nemôžem vyriešiť, je to práca niekoho inèho. Alebo sa venovať tomu, čo mi Wanda povedala pred piatimi minútami a mne sa to nepáčilo. Na tomto ranči sa veci akosi lepšie "púšťajú" a nechávajú plávať. Oveľa lepšie tu funguje ten preslávený život "v prítomnosti", teda nie v myšlienkach na minulosť, obavách o budúcnosť. Je to také zvláštne vákuum, ktoré väčšinu z tých vecí pohltilo.
8. Zvieratá, zvieratká a najmenšie zvery všade naokolo
Veľký krok z mojej komfortnej zóny boli pavúky. Keďže kuchyňa je uprostred lúky, tipi stany v lesíku aj kúpeľňa v stanovom mestečku je vonku, súčasťou nášho života sa stali pavúky všetkých druhov a veľkostí a iné menšie zvieratká. Zvykla som si na ne. Okrem toho sa tu len tak premávajú a polihujú tri psy, dve mačky a 22 koní. Tie sú síce trošku ďalej, ale počas kurzov ich privedú bližšie. Vtedy ich stretávame na cestičke do domu a môžeme ich pozorovať. Neustály pohyb zvierat dodáva tomuto miestu oveľa viac života. A to je dobre :)
B.
