Nočné zápisky o tom, ako vyzerá deň na ranči a aj mimo neho

Z toskánskeho denníka sa stal v poslednom čase týždenník a má to jeden jednoduchý dôvod. Nemáme prístup na internet. 

V tipi nie je svetlo (okrem našej solárnej lampičky pravdy), elektrina, ani wifi. Tam, kde pracujeme, teda v kuchyni a vonku na ranči, tiež nie je wifi. Keďže sme toľko offline, bez fejsbukov a všetkého, tak píšeme málo denníkov. 

Chodím ti ja po Talánsku

Alebo jeden deň v Sansepolcre, keď sme hľadali pizzu...

Bol práve pondelok 22. júna a práve sme raňajkovali asvanarovské müsli so smotanou, keď za nami prišla Jule so slovami "Čo by ste povedali na deň voľna dnes?". 

Povedali sme áno a zároveň sme si povedali, že nebudeme sedieť doma na gauči, respektíve v tipi na posteli, keďže žiadny dom a gauč nemáme. A tak nás Jule zobrala do mestečka Sansepolcro, aby sme ho preskúmali.

V Sanse, ako sme si ho podomácky nazvali, sme hneď zamierili do kaviarne, kde sme si chceli dať kávu a zmrzlinu a užiť si la dolce vitu. Zmrzlinu ale nemali, tak sme si užili aspoň la dolce kávu.

Mestečko je malilinké, ale pekné. Veľa domov sa volá "palazzo". 

No, ale nie o tom som chcela. Keďže sme mali celý deň pred sebou, povedali sme si "Poďme teda v tom Taliansku konečne na pizzu." Lenže... Bol v tom háčik. 

Zvyšok príbehu je vo videu, tu už slová na papieri nestačia :) Video je miestami v nitránčine, ale hádam všetcia porozumejú.

Pozdravujem vás vrúcne :-*

B.

Update: Pizzeriu sme nakoniec našli aj v tomto zaspatom meste :)) Dali sme si jednu Margheritu a dva poháre vína. A potom zmrzlinu. A všetko bolo zasa super. Aha:

8 dôvodov, prečo sme si zamilovali Toskánsko

Stačili nám tri týždne a myslíme si, že Toskànsko je báječné. Tu sú dôvody prečo. Niektoré sa asi vzťahujú na Taliansko všeobecne, ale zvyšok Talianska sme nevideli, takže si to myslíme len o Toskánsku.

Naše dôvody:

1. Pohľady naokolo. Toskánsko je nádherné. Kopce sú krásne a zelené. Mestá majú úzke kľukaté uličky s jedinečnou atmosférou. Parky sú útulné. Každý, naozaj každý pohľad von na Toskánsko vyzerá ako pohľadnica. Veď aha:

Iva má novú zručnosť

Uplynulý týždeň sa udiala jedna vec, ktorá si zaslúži samostatný blog. Iva sa naučila jazdiť na traktore.

Išla aj hore kopcom, občas cúvala aj dolu kopcom, ale išlo jej to. Zvyšok odhalí nasledujúci fotopríbeh ako z Brava Girl (farmárskej edície).

Iva šoféruje traktor, Edwin sa vezie naboku a asistuje:

Treti tyzden v AsvaNare z mojho pohladu

Treti tyzden v Asvanare zacal uplne peckovo! jeden kurz skoncil v sobotu a dalsi mal prist az v stredu. Vravim paraaaada, leharo a.k.a. lazo, plazo ako vravi titul debutoveho albumu Marosa Kramara. Cely vikend sme tu boli takmer same a nedelu sme tu boli naozaj same. Bolo to sveta zit. 

O búrke v Asvanare a ďalšie príhody

Takže takto. Ostatný týždeň na ranči bol búrlivý, najmä v oblasti meteorologickej. Prišla veľká búrka a my sme sa ocitli uprostred nej. Video, ktoré autenticky zachytáva naše pocity počas búrky nájdete nižšie v tomto blogu, ale zostaňte ešte chvíľku sledovať text, aby ste poznali všetky okolnosti.

Druhy tyzden v AsvaNare z mojho pohladu

Takze. Tyzden sa zacal pondelkom 8 juna. Vstavam. Vravim si juchu mam narodeniny. Ako 26 rocna postarsia zena sa idem osprchovat, reku ze nech nesmrdim, keby ma nahodou chcel niekto obijimat. Tajne som vsak dufala, ze na to nikto okrem Bo nepride a prezijme tento den bez ujmy.
Vraciam sa zo sprchy a caka ma prve mile prekvapenie od Bo. Velka cokina. Mnaaaam! Toto moze byt. :)

Potom nas teda Edwin pride vziat uz do spominaneho tipi a hned ma pozdravi otazkou ci je to pravda ze mam narodky a blahozela mi. Vravim si, ok, vedia to, budem sa musiet usmievat a 12tisickrat opakovat thank you. :) a presne tak to aj bolo. Bolo to vsak velmi mile, pretoze ako ste uz v predchadzajucom prispevku videli, dostala som kyticku z lucnych kvetov, plagat a na konci dna aj zmrzlinu (4 druhy!) so svieckami a vsetci mi spievali happy brzdej :)

Aký je život v teepee, teda v divočine

Život v tipi je podľa mňa veľmi tvrdý. Vo štvrtok nás čakala ešte len naša štvrtá noc v tipi, no už sme si stihli vybudovať dosť veľkú nemilosť voči prírode. Prírodu totiž vôbec nezaujímajú ľudia, ktorý v nej spia.

Tu Iv vychádza z tipi:

Ivine narodeniny a naše nové bývanie

Dnes bol deň plný zmien. Takže, po prvé, Iva mala narodeniny. Ešte stále má. Sedíme v dome na prízemí na podlahe a pojedáme rôzne pochutiny. Čokoládu, čipsy, krekry a všetky tie veci, čo sa pojedajú ako pochutiny.

Vonku sa po troch dňoch tridsiatkových teplôt konečne ochladilo a trochu prší. Sme tu s Jule, ktorá píše rozpis úloh na druhý týždeň, a ešte s Veetom a Wandou.

Ale od začiatku... Ráno sme vstali pred ôsmou a zbalili sme si všetky veci. Keďže sme vlastne doteraz bývali na poschodí v chodbe domu, tak sme dostali nové bývanie. Je to vlastne taký indiánsky stanový lesík alebo niečo podobné. 

Iva s narodeninovým prekvapením:

Prvy tyzden v Asvanare z mojho pohladu

Do Asvanary sme dorazili presne pred tyzdnom v piatok 29.5. V poobednych hodinach, cca okolo jednej druhej nas hostitel vyzdvihol, v skratke nam ukazal dedinku v uuudoli srdce ma zabolii....som sa trosku nechala uniest...dedinku, ktora je tu najblizsie (pieve santo stefano) a doviezol nas hore. Vystupujeme z paradneho auta a zbadame skupinku dobre naladenych ludi, ktori sedia za stalom a hoduju. Oooo, tu sa mi bude pacit. Hned nas ponuknu aby sme sa najedli. (a uz sa mi aj hned zacalo pacit).

Nasledovalo klasicke kolo predstavovaciek, kedy som si nezapamatala ani jedno meno, okrem jedneho jedineho. Mivan. Hovorim si yes, to sa mi bude dobre pamatat, ved to je skoro ako ivan. O tri dni zistujeme, ze typec sa vola Nirvan. Vdaka nasej makkej vyslovnosti si to vsak nevsimol.

Ludia. Ludia su tu skutku velmi mili. Zatial prebieha vsetko velmi hladko, nemali sme ani jeden konflikt alebo problem. Po par dnoch sme sa dokonca celkom otvorili a uz sa uplne zabavame a smejeme vlastne pri comkolvek, co robime.

Veľké zmeny, na ktoré sme si rýchlo zvykli

Sme na ranči ešte len niečo vyše týždňa, a to je veľmi krátko na to, aby sme pochopili, čo sa tu vlastne všetko deje. V našom životnom štýle sa ale udiali v priebehu pár dní zmeny, na ktoré sme si bleskovo zvykli. Aj keď sú vlastne dosť veľké!

Na fotke Iva s koňmi:

1. Žiaden mejkap

Ani neviem ako, zistila som, že prešiel týždeň a nemali sme na sebe ani kúsok mejkapu. Ani maskaru, ani rúže, dokonca ani balzam na pery, bez ktorého som bežne ani nevyšla z domu, som tu takmer vôbec nepoužila. Moje pery fungujú aj bez Labella. Keby mi to niekto chcel tvrdiť predtým, neverila by som mu.

Mejkap tu netreba, žiadna žena ho tu nenosí, a tak sa cítim úplne prirodzene bez neho. Je to fajn pocit. 

Ja bez mejkapu, ale aspoň s instagramovým filtrom:

Prve dni z mojho pohladu. Ja som Ivana.

Den D nastal. Vsetko mam pobalene, prichystane. Cakam na manku a otca, ktori pridu domov o 12 aby sme o tretej mohli vyrazit pre Bo a hor sa na letisko. Manka prichadza domov. Zistujem, ze nemam vsetko pobalene a uz vobec nie prichystane. Napriek tomu beriem vsetko s nadhladom a snazim sa rovnaky pohlad vstepit mamine. Celkom to funguje az do momentu, kym nevytiahne maso na pripravu rezov. To fakt? Rezne? do Talánska? Tak hadam dake mozzarelly alebo aspon piniove oriesky, nie? Nevadi. Po kratkej chvilke sa mi ju predsalen podari presvedcit ze to zvladnem aj bez reznov. Pise mi Bo. Aj jej mamina robi rezne (dobre, ze vraj len jeden) Prikazujem jej zatajit tuto informaciu (tato misia bola uspesna).

Náhodne vybrané fotky z ranča vol. 1 a jedno video

Takto to vyzerá, keď sú koníky a deti v akcii:

Jedna panoráma s fakticky moc modrou oblohou:

Iva s koníkom, ktorý je už starý, a tak sme si ho pomenovali Bábuška:

A umeleckè zábery:

B.

Tretí deň: Z kidz are here! A Prancersise ako bonus :)

Dnes sa na ranči začal tábor. To znamená, že prišlo asi 20 prevažne blonďatých detí, ktoré sa nasťahovali do tee pee (alebo "tipičiek", ako ich familiarne voláme).

My sme vypratávali spoločenskú miestnosť. Umývali okná, a potom to prišlo. Nekonečné kopy riadu, obrovské hrnce s rajčinovou omáčkou a cestovinami, všetko sa pred nami kopilo. Tak sme to umyli. Trvalo nám to 2 hodiny. 

Dnešný poznatok zo života na ranči je pre mňa: "O tom teraz nepremýšľajme." Lebo keď sa niečo pokazí, nejde, nefunguje, tak my s Ivou vždy začneme uvažovať a diskutovať a pýtať sa "Čo budeme robiiiiiť?!?". A odpoveď je vždy "O tom teraz nepremýšľajme. Uvidíme."