Tri týždne, kedy nás náš Workaway hostiteľ Edwin zasvätil do tajov natural horsemanship-u, boli divoké, únavné, úžasné, fascinujúce. O koňoch sme sa učili, kone sme videli všade naokolo cez deň, kone sme videli namiesto siluety uteráka zaveseného na skrini, keď sme sa zobudili uprostred noci v tme.
Kone a poníky boli hlavnou témou našich troch augustových týždňov. No a potom ešte my, ľudské príšery. Lebo tak nejako nás kone vnímajú.
Kone a ľudia
Buď...
1. ... ako dravé príšery, ktoré ich, nevinné bylinožravce, v príhodnej chvíľke zjedia.
Alebo ...
2. ... ako dosť pomalé a nevýrazné tvory, ktoré môžu ignorovať. A napriek tomu, že pri nich (koňoch) idú (ľudia) vyskočiť z kože, ako sa im snažia pretlmočiť svoje povely "choď dopredu", "cúvaj", "posuň nôžku doboku", kone usúdia, že netreba ľuďom venovať veľa pozornosti, stačí skloniť hlavu a žuť trávu, žuť, žuť, žuť, žuť.
Keby som mala opísať moje vedomosti o koňoch spred kurzov v Asvanare, vyzerali by ako rozľahlý blankytne modrý priestor, cez ktorý občas preletí náhodný list.
*Kto má záujem o viac pekných fotiek a videí, tu sú naši obľúbení horsemani na Facebooku :-) Po troch týždňoch s horsemanom Edwinom a koňmi v Asvanare mám ešte stále doširoka roztvorené oči z toho, aký fascinujúci je konský svet a čo všetko sa môžem ešte naučiť. Je toho nekonečne veľa. A chápem, aké úžasné je, že sa tieto obrovské poltonové tvory plné energie a vznešenosti rozhodli, že dajú šancu ľuďom a budú s nimi spolunažívať, keď...
Šťastné kone a šťastní ľudia. Najlepšie spojenie
... keď ľudia pochopia, čo je pre kone prirodzené a doprajú im ich slobodu a voľnosť.
V Asvanare (a ešte predtým na superskom Ranči pod Žobrákom) sme videli kone, ktoré žijú v stáde, pokope, vonku pod tou modromodrou oblohou a sú tak šťastné. Pretože majú svoje miesto v stáde (a teda vo svete, v ich svete), a preto sú v bezpečí.
Videli sme, ako medzi sebou komunikujú, ako sa hýbu, oddychujú, navzájom si odháňajú muchy z tváre. Keď sa im chce, tak skáču. Ako s obrovskou silou bežia po lúke všetky spolu.
Keď sme ich v jeden deň pozorovali na lúke, napadlo mi, že keď raz človek uvidí kone žiť takto, prirodzene, ako žiť majú, už bude navždy chcieť, aby žili tak. Už nikdy ich nebude chcieť zatvoriť do boxu alebo do malej ohrádky.
Z prirodzeného života koní v stáde vychádza aj metóda natural horsemanship. Horsemani rozumejú koňom možno ešte viac než Robert Redford (haha... akože Zaklínač koní) a dokážu si získať ich dôveru a rešpekt. Dokážu kone presvedčiť, že ich nezjedia, ani im neublížia, ale že spolu môžu - kôň a človek - dosiahnuť úžasné veci a zažiť kopec zábavy.
Kone žijú v prítomnosti. Oni jednoducho len sú. Nepýtajú sa, ako si zaslúžili trávu, ktorú jedia a vodu, ktorú pijú alebo vzduch, ktorý dýchajú. Nezisťujú, ako dostať toho vzduchu viac než majú ostatní. Všetko je im jasné, majú svoje prirodzené pravidlá dané hierarchiou v stáde a ich svetom - voľnou prírodou. A je krásny pocit s nimi chvíľu len tak byť a stať sa tiež súčasťou toho prirodzeného sveta, kam ako ľudia vlastne patríme, len na to občas zabudneme.
O čom boli naše tri natural horsemanship týždne
Iva a Queen robia natural horsemanship
Naše tri týždne v kurzoch natural horsemanship akadémie pozostávali z práce na zemi (prvý týždeň), práce v sedle (druhý týždeň) a tretí týždeň sme popri opakovaní skúšali aj trošku z prístupu, ktorý sa volá Liberty alebo práca vo voľnosti. Je to vlastne ovládanie alebo pohybovanie koňa bez toho, aby bol s nami prepojený lanom. Liberty si viac než ja vyskúšala Iva, takže o tom by vedela porozprávať skôr ona. Ja som vtedy so zraneným lakťom pozorovala koníky z diaľky. Ale to je už opäť iný príbeh, ktorý nebudem písať, ale rada o ňom porozprávam :)
Počas natural horsemanship kurzov dostal každý svojho koňa, o ktorého sa celý týždeň staral. Kôň stál v paddocku, kam mu bolo treba priniesť seno a dať mu napiť.
Iva celé tri týždne pracovala s obrovitánskou kobylou Queen plemena maremmano, ktorú jej vybrali Edwin a Jule. Ja som si vybrala menšiu kobylu Joy, ktorá bola s Queen dobrá kamoška.
Keďže Joy bola dosť nabitá energiou a už po dvoch týždňoch som s ňou nevládala bojovať, vymenila som ju za postaršieho Gitana, s ktorým som nevládala bojovať tiež, lebo bol zasa lenivý. Takže môj príbeh je dôkazom toho, že práca s koňmi nie je vôbec ľahká. A že keď niečo nefunguje, nie je často problém v koňovi, ale... no hej, v človeku.
A Ivin príbeh... Veď ona ho snáď napíše a ak nie, tak ho určite veľmi rada tiež porozpráva všetkým fanúšikom koní, ktorí budú mať záujem.
Nasleduje dlhý a zábavný prehľad fotiek s niekedy naozaj nechutne modromodrou oblohou a gýčovito krásnou scenériou :)
Asvanarské koníky boli niekedy aj zvedavé na ľudí. Takto to vyzeralo, keď boli v paddockoch a nie na lúkach so stádom (v paddockoch boli preto, aby účastníci kurzu nemuseli každé ráno loviť svojho koňa na niekoľkostohektárových lúkach).
Zvedavý Fengi
Iva sa ňufká s Fangorom
Wanda a jej Zeta v paddocku
Pani s Almou na konci dňa a prizerajúca sa Iv
Kone, ktoré práve "nepracovali" v kurzoch, boli stále slobodné a v teplý letný deň aj veľmi lenivé. Boli sme ich s Ivou navštíviť, keď sa práve prišli napiť vody do tieňa stromov.
Konky odpočívajú v lesíku
Nádherná kobyla Ginger
Fešanda Vida si vykračuje, Marang ju všade nasleduje
Konky sú si blízke
Ahhhhh! To je zvuk uhaseného smädu :)
Iva sa mojká s arabskym Studym
Ešte stále
Bočný pohľad
A takto to vyzeralo v talianskom sedlovom kurze, ktorému sme sa so závisťou prizerali. Tu sú všetci na ihrisku, kde sa učia zdolávať prekážky a jazdiť len s jedným lanom. Až neskôr sme zistili, že je to jedna z veľkých výziev pri "naturálnom" jazdení, keďže staré zvyky sú staré zvyky a držať sa zubami nechtami uzdy oboma rukami bolo pre nás doteraz úplne normálne. A stále to aj je normálne. Len je to nie prirodzené.
Kovbojský Edwin a Barney vyučujú kurz v sedle
Fešná Nell a Okie
Sústredená Helen a Fiama
Neskôr sme už dostali naše kone a pustili sme sa do štúdia a hlavne do každodennej praxe. Keďže sme boli naplno zamestnané prácou s koňmi, máme len veľmi málo fotiek. Ale o to viac úžasných, intenzívnych a nezabudnuteľných spomienok. Fakticky!
Krástna Joy načúva v paddocku
Na vrchole šťastia sedím na Joy bez sedla
S Joy ožiarená slnkom
S Joy už bez ožiarenia
Tu sa Joy nechce fotiť, ťahám ju do boku
Moje veľké víťazstvo, Joy vyšla na stupienok
Ivina Queen vychádza na stupienok
Joy vyzerá ako somárik
Wanda a Zeta
Gitano sa napája po tom, čo som zaňho vymenila Joy
Gitano odráža slnečné lúče
Edwin s Barneym pri vysvetľovaní
Pozorne sledujeme Edwinov výklad
Nuž, a tu sa už prvý a druhý týždeň nevdojak preklopil do tretieho. Začali sme sa pomaličky učiť "Liberty". Teda ako pracovať s konkom, ktorý k nám nie je nijako priviazaný, ani pripútaný. Tak strašne sme sa smiali, keď nás Edwin učil, ako to funguje, keď chceme pohybovať koňa dookola round penu (kruhovej malej arény - na fotke). Dvaja ľudia boli kôň a ten v strede horseman. Bolo to zábavné.
Veet v strede, Wanda a Iva ako kôň
Veet poháňa koňa, aby pridal do kroku (klusu)
Akcia
Efektný záber
Wanda ako horsemanka, Iva a Sabine ako kôň
Po každej hre zdieľame dojmy
Edwin a Sabi sú horseman, Ina a Veet sú neposlušný kôň
Utekaj, kôň, pohni zadkom!
Veet a Ginger s oblohou ako z barokového obrazu
Wanda a Zeta trénujú po daždi
Hmlové, snové Zeta a Wanda
Kôň a človek, Wanda a Zeta, sústredené jedna na druhú
Wild cowgril Wanda
Posh cowgirl Iva
Radosť :)
Edwin sleduje odborným okom
Ina a Okie sa tešia z hry
Šupky, šupky, nos na plot a kráčame doboku
Sabine a Shiva
Kôň a človek, Sabine a Shiva, radosť
Iva a Edwin pri práci s Queen
Edwin aplikuje horsemanship na Queen
Sleduj, ako sa to robí
Queen a Edwin
Teraz Iva a Edwin "zosobášení" aplikujú horsemanship
